Dr. Udo Fischer, šéfredaktor katolíckeho týždenníka “JA” v čísle 19, 8. mája 2011 v článku nazvanom - “Neblahoslavený blahoslavený” – píše:
Blahorečenie Jána Pavla II. polarizuje. Jeho pontifikát rozpútal éru blížiaceho sa pádu komunizmu, ale zároveň i éru zatemňovania výdobytkov II. vatikánského koncilu.
Zmenu myslenia, ktorú tak rázne vyžadoval v politike, v cirkvi prakticky zablokoval. Ľudské práva, na ktoré tak mocným hlasom a nebojácne poukazoval pred mocnármi tohto sveta, tam kde mal moc sám ich presadiť, nebol schopný priviesť k rešpektovaniu. Ženy, tvoriace prevážnu časť božieho ľudu, zostali pre neho naďalej menejcenné.
Zmenu myslenia, ktorú tak rázne vyžadoval v politike, v cirkvi prakticky zablokoval. Ľudské práva, na ktoré tak mocným hlasom a nebojácne poukazoval pred mocnármi tohto sveta, tam kde mal moc sám ich presadiť, nebol schopný priviesť k rešpektovaniu. Ženy, tvoriace prevážnu časť božieho ľudu, zostali pre neho naďalej menejcenné.
Ján Pavol II. bude patrónom Poliakov, USA a NATO. Nenávidený bude však komunistami a reformnou časťou cirkvi, vďaka ktorej boli odhalené i pedofilné prípady kňazov a rehoľníkov. V Rakúsku by sa jeho sviatok nemal sláviť. Až príliš zlého spôsobil cirkvi tunajšej krajiny, hlavne svojimi svojvoľnými neblahoslavenými menovaniami biskupov. Svoju ochrannú ruku držal nad sexuálnym zneužívateľom kardinálom Hansom Hermannom Groerom, dlhoročným šéfom Legion Maria ("Keď môže byť v úrade kardinál Groer, môžeme celkom iste oficiálne pracovať i my" - vydala vtedy verejné prehlásenie organizácia "Kňazi bez úradu", suspendovaných kvôli tomu, že sa oženili, pozn. prekladateľa) a Marcialom Macielom Degolladom, zakladateľom legionárov Krista, ktorého však neskôr obvinili zo sexuálneho zneužívania žien a detí. Týmito a inými menovaniami biskupov (medzi najznámejšie, najtragickejšie kauzy jeho menovaní patrí i voľba biskupa Kurta Krenna, ktorý pod nátlakom verejnosti nakoniec nedobrovoľne sám odstúpil – pozn. prekladateľa) veľmi závažným spôsobom poškodil vierohodnosť svätej cirkvi.
Podľa cirkevného práva smie byť začatý beatifikačný proces najskôr 5 rokov po smrti kandidáta. V prípade Jána Pavla II. bol tento proces začatý len tri mesiace po jeho smrti. Cirkevné právo je právo silného. Hierarchia, ktorá neberie sama seba vážne, sa nesmie preto čudovať, že ani ju nikto nechce brať vážne. Lenže ona to vlastne ani nechce, jej zrejme stačí pocit vlastnej posvätnosti...
Prof. Hans Küng: Ján Pavol II. nebol žiaden kresťanský vzor.
Teológ Hans Küng odriekol Jánovi Pavlovi II. dva dni pred jeho blahorečením schopnosť byť povýšený medzi blahoslavených: “Ján Pavol II. viedol svoj učiteľský úrad autoritatívnym spôsobom a potlačoval ľudské práva žien a teológov” - povedal novinám “Frankfurter Rundschau” 29. apríla 2011. Küng pripísal Jánovi Pavlovi II. a jeho vtedajšiemu kardinálovi Jozefovi Ratzingerovi, terajšiemu pápežovi Benediktovi XVI., systematické zamlčovanie tisícov prípadov sexuálneho zneužívania detí katolíckymi kňazmi a rehoľníkmi. Küngovi bola v roku 1979 odňatá možnosť učiť teológiu na katolíckych teologických fakultách, lebo sa odvážil spochybniť neomylnosť pápeža. On sám seba považuje za prvú obeť, za “prvý veľký inkvizičný prípad pontifikátu Jána Pavla II.”, len necelý rok po jeho zvolení za pápeža. Ján Pavol II. bol “intolerantný a neochotný viesť dialóg s akýmikoľvek reformnými hnutiami uprostred cirkvi”. Skutočnosť, ako sa zachoval napr. i k juhoamerickým teológom teológie Oslobodenia bol pravý opak toho, čo sa očakáva od kresťanského vzoru” - uzatvára Küng.
Peter Žaloudek, Viedeň, máj 2011
P.S.
P. Mag. Dr. Udo Fischer je benediktínsky kňaz patriaci do opátstva v Göttweigu v Niederösterreich. Pôsobi v benediktinskom prioráte - dnes farnosti - Paudorf. Do širokého vedomia rakúsko-nemeckych veriacich sa dostal v roku 1996, ked založil "Neue Kirchenzeitung" - "JA" - kritický týždeník informujúci o diani v cirkvi "bez cenzúry", i o tzv. tabu témach.V roku 1998 sa stal "Hlasom obetí kardinála Hansa Hermanna Groera", vehemente sa zasadzoval za jeho odstúpenie a za priznanie viny. Táto verejná kritika kardinála Groera podráždila biskupa zo St. Pölten, Kurta Krenna, na ktorého diecéznom území sa nachádza benediktinská farnosť, natoľko, že ho vo februári 1998 odvolal z úradu farára. Keďže ale táto farnosť podlieha podľa cirkevného práva opatstvu v Göttweig, necelý mesiac po zosadení ho vtedajší opat Clemens Lashofer napriek Krennovmu zosadeniu znovu uviedol do funkcie farára, v ktorej pôsobí dodnes.
Známy sa stal i ďalším činom z roku 2006, keď spolu s kňazom Mag. Helmutom Schüllerom založili "Pfarrerinitiative" - Iniciatívu kňazov - ako reakciu na dlhotrvajúci úbytok kňazských povolaní. Cieľom tejto iniciatívy je zavedenie rozsiahlých reforiem v cirkvi, napr. znovuuvedenie suspendovaných, ženatých kňazov do úradu, zrušenie povinného celibátu, atď…
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára