Doslovný preklad kázne, ktorá v nedeľu 11. marca 2012 zaznela v rakúskom rozhlase:
Ö1, 10. 3. 2012, 7:00 hod – 8:00 hod.
Wien – Währing - Kirche St. Josef
Johannes Evangelium 2, 13 - 25.
Kázeň predniesol teológ Markus Schlagnitweit
Spracoval: Peter Žaloudek
„Bol Ježiš poslušný? Keď minulý rok v júni našponovala Výzva katolíckych kňazov k neposlušnosti voči Vatikánu a biskupom už i tak napätú atmosféru veriacich v Rakúsku, zamietli tradične zmýšľajúci katolíci túto snahu reformne orientovaných kňazov a laikov ako nediskutovateľnú tému. Okrem iného použili túto formuláciu: „Poslušnosť je základnou vlastnosťou všetkých tých, ktorí sa rozhodli nasledovať Krista. Poslušnosť bola v konečnom dôsledku základnou čnosťou Ježiša samého.“ Odvolávajú sa pritom na známu pasáž z Listu sv. Pavla Filipanom, v ktorej sa píše: „Ježiš bol poslušný až na smrť– až na smrť na kríži.“ („Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.“ List Filipanom, 2, 8). Je zrejmé, že text dnešného Evanjelia všetci zástanci poslušnosti jednoducho vytesnili, ako keby ani nebol existoval. I keď v dnešnom úryvku Evanjelia slovo „poslušnosť“ vôbec nie je vyslovené, predsa len je evidentné, že sa tematicky vzťahuje na poslušnosť ako takú.
Ježiš zaujíma stanovisko v drastickom, agresívnom, skoro až nepriateľskom postoji k religiózno-kultickým zvykom vtedajšej doby. Priekupníctvo a kupčenie v chráme určenom na pútnicko-náboženské úkony jeruzalemského sviatku paschy označuje priam za perverziu svojho náboženstva. “Nerobte z domu môjho otca – teda z chrámu – tržnicu“ (Ján 2, 16). Ježišovi vrstovníci, ako sa zdá, nevidia na tom, že sa v chráme obchoduje, nič zlé. Zdá sa im, že to patrí spolu – trh a chrám – a že to tak môže byť i pri iných náboženských úkonoch. To, čo je vedome takto vnímané a akceptované, sa jedného dňa stane automaticky integrálnou súčasťou vedomia. Kto však koná proti takémuto postupu vnímania, ten nekoná tak, ako sa patrí a odmieta byť poslušným voči platným zvykom a regulám. Stáva sa tak neposlušným. Ostatné tri Evanjeliá uvádzajú túto scénu o neposlušnosti Ježiša voči náboženským zvykom a tradíciám v jeruzalemskom chráme až na relatívne neskoršom mieste. A to až po slávnostnom vstupe Ježiša do Jeruzalema, vtedy, ako si to cirkev pripomína na Kvetnú nedeľu, teda tesne pred svojou smrťou. V kontexte Evanjelia sv. Jána, ktoré sme dnes počuli, má však táto scéna úplne iný význam. Je úmyselne postavená na samý začiatok verejnej činnosti Ježiša. A to, čo sa nachádza na začiatku, má programový charakter. Evanjelista chce teda povedať: To, čo tu Ježiš teraz koná, je program. Je to typické pre Ježiša. Patrí to k jeho jadru a k jeho samozrejmosti. Bol teda Ježiš naozaj neposlušným? Áno, samozrejme! Bol. Bol neposlušný voči tomu, čo náboženskí vodcovia v jeho dobe konali k zdanlivo pevnej zložke ich náboženských tradícií alebo čo prinajmenšom dovolili, aby sa táto tradícia vyvinula do takejto formy. Rázne proti tomu vystúpil a vyžadoval jasnú orientáciu smerom ku vlastným koreňom, k pôvodnému jadru biblickej viery. Tiež vyžadoval očistenie tejto viery od všetkých tých nánosov, ktoré na seba v priebehu času vo forme balastu a neužitečného škodlivého nadbytku nalepila, čím neúnosne zaťažila rôzne zvyky a tradície. Neposlušný v tomto zmysle vyžadoval vyššiu poslušnosť. Nasmerovanie sluchu Bohu samému. To bol jediný bod, v ktorom bol Ježiš podľa môjho názoru poslušný, a to až k smrti. Inak bol len netolerantným tvrdohlavcom v očiach náboženského establismentu. Bol všetkým, len nie poslušným podriadencom a partajným vojakom. Ak jeho život poctivo skúmame, musíme uznať, že je to neodškriepiteľný fakt. To, čo viedlo Ježiša do nezmieriteľného konfliktu, čo ho v konečnom dôsledku stálo život, to neboli jeho charizmatické schopnosti ľudového potulného kazateľa, či jeho liečeteľská moc alebo jeho náklonnosť k chudobným a ľuďom na okraji spoločnosti. Bolo to jeho neposlušné vzopretie sa proti etablovaným, avšak v žiadnom prípade nie fundovaným, podloženým náboženským zvykom, regulám a tradíciám jeho doby. Bolo to tiež vzopretie sa proti oficiálnej interpretácii náboženských zákonov, ako ich vtedy vykladali a vyžadovali zodpovedné náboženské autority. Jeho neposlušnosť bola poslušnosťou až k smrti. Bola to však poslušnosť, ktorá v hlase nášho svedomia patrí len samému Bohu. Nikomu inému.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára